Škodlivé ekonomické mýty

Autor: Juraj Till | 23.12.2011 o 21:50 | (upravené 23.12.2011 o 22:05) Karma článku: 16,93 | Prečítané:  7850x

Rád by som sa prostredníctvom tohto blogu vyjadril k nekonečne omieľaným zavádzajúcim informáciám a ekonomickým nezmyslom. Tak poďme pekne po poriadku.

 

1.Stimulácia ekonomiky formou vládnych výdavkov

To čo naozaj stimuluje ekonomiku, je znižovanie vládnych výdavkov, pretože by to uvoľnilo zdroje pre súkromný sektor, aby ekonomika mohla NAOZAJ (!!!) rásť. Aj v súčasnosti existujú ekonómovia, ktorý stále veria, že míňaním peňazí môže štát stimulovať ekonomiku. Ale odkiaľ zoberie štát tie peniaze, ktoré míňa? Musí ich zobrať od súkromného sektora a tým pádom nevytvorí nové výdavky, len zmení ich podobu. Peniaze, ktoré by boli produktívne investované v súkromnom sektore, štát minie na neproduktívne veci. Stačí sa pozrieť do nedávnej histórie na všetky tie fiškálne stimuly v bývalom Sovietskom zväze. Niektorí môžu argumentovať , že síce nebola nezamestnanosť, čo je pravda, ale všetky tieto výdavky pravdepodobne nič nepriniesli, pretože s nimi nebola spojená reálna produktivita. Mimochodom stimulovať spotrebu je a priori chybná myšlienka, pretože človek má nekonečnú túžbu po tovaroch a službách.

2. Výška dlhu vyjadrená v HDP

To, že je to pomerový ukazovateľ s výpovednou hodnotou blížiacou sa k nule, sa nechcem momentálne venovať. Skôr by som sa chcel zamerať na absurdnosť súčasného stavu. Ak budeme modelovať situáciu, že kapitál je alokovaný produktívne, potom by podľa definície mal dlh, ako percento HDP klesať. Celkový dlh síce môže rásť, ale efektívna alokácia kapitálu vždy znamená, že ekonomika bude vždy rásť rýchlejšie. Na ilustráciu si pomôžem rokom 2006, kedy Slovensko zaznamenalo 8,3% rast HDP, pričom deficit štátneho rozpočtu bol 3,5% HDP.

3. Deflácia je nepriaznivé prostredie

Už zdravý ,,sedliacky'' rozum nám káže opýtať sa, či sú lepšie klesajúce alebo stúpajúce ceny? Je zrejmé, že tá prvá odpoveď bude správna. Avšak zo všetkých strán sme strašení, že pokles cien je pre vývoj ekonomiky nepriaznivý. Považujem to za iracionálne tvrdenie, obhajovanie neobhájiteľného, teda obhajovanie inflačnej politiky centrálnych bánk. Okrem dobre známeho argumentu, že inflácia deformuje cenové kalkulácie, tak v jej dôsledku vznikajú aj rezervy v produktivite ekonomiky, pretože ľudia hedgeujú proti inflácii ( čoho sme svedkami aj dnes, v dôsledku obrovských investícií do zlata). Teda tieto peniaze nie sú využité ako kapitál (investícia) ale ,,ležia bokom''.

4. Zachraňovanie bánk je nevyhnutné

Čo sa stane, keď z verejných zdrojov zachraňujeme banky? Zachraňované banky nielenže narastú do ešte väčších rozmerov, ale dokonca sa následne správajú rizikovejšie ako banky, ktoré pomoc nepotrebovali. Toto tvrdenie opriem o výsledky amerických výskumníkov, ktorí zistili, že americké banky, ktoré boli zachraňované z programu TARP posunuli poskytovanie úverov smerom k rizikovejším dlžníkom
z hľadiska pomeru príjmu dlžníka k výške úveru. Miera schválených úverových žiadostí najrizikovejších skupín dlžníkov narástla v roku 2009 o 9%, čo je ekvivalent 860 mil. dolárov nových úverov tejto skupine.

5. Silná mena poškodzuje export

Základom zdravej ekonomiky je silná a zdravá mena. Iste, silná mena z krátkodobého hľadiska môže uškodiť exportérom, avšak silná mena motivuje výrobcov, aby investovali do technológií a boli efektívnejší. Silná mena umožňuje obchodníkom nakupovať zahraničné spoločnosti a technológie za lacnejšie ceny, čo znižuje výrobcom vstupné náklady, ktoré sa pravdepodobne premietnu aj do konečných cien. Výsledkom je zvýšená životná úroveň krajiny a sociálna stabilita. Napríklad hodnota nemeckej meny (do prijatia eura) sa zvýšila na 6-násobok svojej úrovne z roku 1971 a hodnota japonského jenu stúpla na 4-násobok a napriek tomu sa tieto krajiny stali svetovými exportérmi.

6.Zahmlievanie resp. ,,blafák'' na diváka

Aby ekonómovia vedeli, aký je skutočný stav verejných financií, očisťujú vykazované deficity o vplyv hospodárskych cyklov. Ale zjavne to nie je dostatočným riešením, pretože neberú do úvahy aj finančné cykly ( teda vývoj úverov a deficitu na bežnom účte) a skôr či neskôr sú prekvapení. Pekným príkladom je Írsko, ktoré malo pred vypuknutím krízy takmer ukážkové verejné financie a hospodárilo s vyrovnanými alebo prebytkovými štátnymi rozpočtami. Zdanie však klamalo práve v tom, že veľa daňových príjmov pochádzalo z rastu cien nehnuteľností a z neudržateľnej expanzie finančného sektora, (ktorá bola spôsobená aj vstupom do eurozóny a s tým spojeným poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo dostupnosť úverov).

Pozornému čitateľovi zrejme neušiel fakt, že súčasnú krízu chcú politici riešiť buď hore popísanými ekonomickými nezmyslami, ktoré sa v lepšom prípade míňajú účinku, alebo v horšom prípade sú kontraproduktívne alebo sa vyberú cestou zahmlievania a kamuflovania zlej ekonomickej situácie, pomocou nesprávne zvolených ukazovateľov. Ak tieto ekonomické mýty budú naďalej všeobecne akceptované v spoločnosti, tak mi nezostáva nič iné iba skonštatovať :"Milí cestujúci držte si klobúky, pôjdeme z kopca!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Ktovie, ako na voličov zapôsobí Klusov sľub vyčistiť úrady od rodinkárstva. Zdá sa totiž, že práve to im neprekáža v prípade ĽSNS.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.


Už ste čítali?